Menej Zákonníka práce = viac práce pre ľudí. Štatisticky potvrdené!

Autor: Roman Frnčo | 12.8.2011 o 0:31 | (upravené 14.8.2011 o 18:28) Karma článku: 7,87 | Prečítané:  1710x

Zvyčajne politicky nudné leto sme si tohto roku „spestrili“ okrem už posledné obdobie tradičných dlhových problémov krajín PIIGS debatou o prijímaní novelizácie podľa odborárov neľudského, drakonického zákonníka práce, ktorý nás pomaly vracia do obdobia kapitalizmu 19. storočia - časoch detskej práce, 16 hodinových pracovných zmien a priemyselnej industrializácie. Osobne nemám proti odborom nič pokiaľ zastupujú záujmy pracujúcich, ale žiaľ naši odborári sa skôr rozhodli robiť opozičnú politiku než úprimne prezentovať záujmy zamestnancov.

Novelizovaný Zákonník práce nie je najliberálnejším, aký sa prijať dal, ale až na niektoré ustanovenia bude posunom k väčšej slobode a flexibilite zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Odborári majú predstavu - čím prísnejší zákonník práce prijmeme, tým lepšie pre zamestnancov. V dnešnom príspevku Vám štatisticky dokážem, že pravda je úplne iná - čim menej zákonník upravuje, tým je v danej krajine nižšia nezamestnanosť.

The Heritage Foundation zostavuje Index ekonomickej slobody, ktorý je ukazovateľom nakoľko jednotlivé krajiny možno považovať za ekonomicky slobodné a vhodné na podnikanie(čím menej daní a regulácii, tým slobodnejšia krajina). Hodnotí jednotlivé štáty sveta podľa slobody podnikania, obchodu, fiškálnej zodpovednosti, vládnych výdavkov, miery korupcie, finančnej a investičnej slobody a tiež dnes pre nás zaujímavou slobodou pracovného trhu. Sloboda pracovného trhu predstavuje hodnotenie miery regulácie v oblasti pracovného práva(zohľadňujú sa viaceré kritéria ako pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde, maximálny pracovný čas, zložitosť ukončenia pracovného pomeru a pod.) – 0 bodov znamená, že vzťahy riadi takmer výhradne zákon, 100 bodov znamená väčšiu slobodu dojednania podmienok pracovného pomeru.

Keďže odbory nesúhlasia s uvoľnením regulácie a liberalizovaním niektorých ustanovení(tŕňom v oku je hlavne úprava súbehu výpovede a odstupného), rozhodol som sa preskúmať otázku, či existuje spojitosť medzi prísnosťou regulácie a mierou nezamestnanosti.

Ok, takže poďme k metodike. Vybral som si 36 krajín, ktoré možno považovať za vyspelé(nebudeme porovnávať reguláciu afrických krajín s USA či krajinami EÚ), zoradil som ich od tých, čo majú najmenej prísne regulácie(majú viac bodov v hodnotení slobody pracovného trhu) po krajiny s najviac prísnymi zákonníkmi práce. Z hodnotenia som vylúčil ako štatistické odchýlky 3 krajiny s najmenšou nezamestnanosťou(Singapúr 3 %, Holandsko 3,4 %, Južná Kórea 3,6 %) a 3 krajiny s najväčšou nezamestnanosťou(Španielsko 18 %, Litva 17,1%, Chorvátsko 16,1%). Zvyšných 30 krajín som rozdelil na dve polovice, tj. prvá polovica – krajiny s voľnejšou úpravou pracovného práva a druhá polovica – krajiny s prísnejším pracovným zákonodarstvom. Uvedomujem si, že nezamestnanosť ovplyvňuje príliš veľa faktorov, ale snažil som sa nájsť spojitosť, či existuje nejaký všeobecný trend medzi mierou regulácie a mierou nezamestnanosti.

 

Krajiny s voľnejšou

pracovnoprávnou úpravou

miera nezamestnanosti

v %(zdroj: Heritage)

hodnotenie slobody

pracovného práva

USA 9,6 95,7
Austrália  5,6 92,2
Dánsko 6 92,1
Nový Zéland 6,1 89,2
Švajčiarsko 4,4 87,8
Hong Kong 5,3 86,2
Kanada 8,3 81,7
Japonsko 5,1 81,1
Rakúsko 4,8 78,2
Írsko 11,9 77,5
Česká republika 6,7 77
Cyprus 5,3 71,4
Belgicko 7,9 71
Spojené kráľovstvo 7,6 71,2
Maďarsko 10 67,7
miera nezamestnanosti spolu 104,6 %

priemerná nezamestnanosť krajín s liberálnejšou úpravou - 6,97 %

 

krajiny s prísnejšou

pracovnoprávnou úpravou

miera nezamestnanosti

v %

hodnotenie slobody

pracovného práva

Izrael  7,6 64,3
Rusko 8,4 62,9
Slovensko 12 61,5
Poľsko 8,2 61,2
Island 7,2 60,7
Brazília 8,1 57,8
Lotyšsko 13,7 55,6
Švédsko 8,3 54
Francúzsko 9,4 51,4
Nórsko 3,2 45,8
Taliansko 7,8 44,4
Slovinsko 5,9 41,8
Fínsko 8,2 41,4
Nemecko 7,5 40,6
Portugalsko 9,6 34,7
miera nezamestnanosti spolu 126,1 %

priemerná nezamestnanosť krajín s prísnejšou úpravou - 8,4 %

 

Zistenia prekvapili aj mňa - krajiny, ktoré majú menej regulácii pracovného práva majú v priemere až o 1,4 % nižšiu nezamestnanosť ako krajiny s prísnejšími zákonníkmi práce. Potvrdzuje sa trend - viac slobody v pracovnom práve znamená viac práce pre ľudí.


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?