Prečo radšej Štefánik ako Ústava?

Autor: Roman Frnčo | 10.11.2011 o 23:38 | (upravené 11.11.2011 o 1:01) Karma článku: 7,71 | Prečítané:  1201x

Asi nikto z nás nebude pochybovať o tom, že vznikom prvej Československej republiky sa začala púť národnej slobody a suverenity nášho národa a menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Bol to prvý medzník, ktorým sme si prešli, aby sme mohli vo verejnom živote rozhodovať sami nad sebou. Už v Mojžišovom zákone sa píše, že Izrael nemá dovoliť, aby nad jeho krajinou nepanoval kráľ - cudzozemec.

 

My sme náš národný život našli v štátnom zväzku s bratmi spoza rieky Moravy. Dovolím si povedať, že dátum 28. október 1918 je najvýznamnejším dátumom v boji za našu suverenitu. Áno, aj prvá Československá republika mala svoje problémy a nebola plne naplnená idea suverenity - autonómia, ktorá bola zahrnutá už v Pitsburghskej dohode sa v podstate nikdy nerealizovala.

28. október je v súčasnosti pamätný deň, kdežto na druhej strane máme dva štátne sviatky pripomínajúce si vznik samostatnej SR - 1.1 ako deň vzniku SR a 1.9 ako deň Ústavy. V týchto dňoch prebieha iniciatíva poslanca Ľudovíta Kaníka, ku ktorej sa pripojila OKS a možno už aj ďalšie strany, aby bol deň Ústavy zaradený medzi pamätné dni a 28. október vyhlásený ako štátny sviatok ako poctu dňu, kedy sme si vybojovali slobodu a v neposlednom rade aj spomienka na Milana Rastislava Štefánika, ktorý mal stále v srdci myšlienku, že raz aj národ Slovenský bude konečne nezávislý a v jeho srdci tkvel bojovný duch vyjadrený jeho vlastnými slovami: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.”

Nie som naivný a nemyslí si, že si ľudia masovo 28. októbra zapnú dokument o prvej ČSR, či pozrú životopis Štefánika na wikipedii a pod. Avšak minimálne oživíme istú tradíciu, ktorá je pre nás nesmierne dôležitá. Keďže viacerí budeme mať voľný deň a možno po nejakom príjemnom jesennom výlete si večer pozrieme v televízii náročnejší program a spomenieme si, že kedysi nebolo úplne samozrejmé, že sme mohli nadávať na našich politikovJ, ďalej si spomenieme, že sme žili v spoločnom štáte a tento príbeh nás naučil, že najlepšie pre každý národ či jednotlivca je, ak v čo najväčšej možnej miere rozhoduje sám o sebe, a že ani tesné bratstvo s takým národom, akí sú nám blízki Česi nie je úplne to pravé orechové. Bude to pre nás v neposlednom rade odkazom, že boj za slobodu sa v podstate nikdy nekončí, pretože stále musíme hľadať usporiadanie, ktoré bude naše práva ochraňovať najlepšie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?