Dnes po 22 rokoch žijeme vo svete, ktorý je slobodnejší ako bol prednovembrový, ale zároveň je stále vzdialený od ideálov slobody a uberá sa k väčšej neslobode - a to je veľmi nebezpečná cesta, z ktorej keď nezídeme dopadne ako Hayekova: Cesta do otroctva.
Ak by prišiel niekto za Vami 17. novembra 89 a povedal: "Hej, kamoško. Daj mi polovicu tvojej výplaty a ja ti zabezpečím ochranu, dobrý život a krásny dôchodok." Určite by ste ho vysmiali a povedali mu, že je blázon. Pozor, nedajte sa oklamať, že je dôležité, čo za svoje peniaze dostanete - je nemorálne, ak zlodej, ktorý by Vám najprv zobral polku výplaty, neskôr by Vám kúpil jeden nákup. Som presvedčený, že ani jeden z nás by tak zapálene za túto mäkšiu formu otroctva neštrngal.
Za rovnako absurdné by ste považovali, že ak chcete ľuďom nenásilne poskytovať produkty a služby, potrebujete k tomu špeciálne povolenia, licencie a navyše vaši kolegovia, ktorí sa zaoberajú namiesto uspokojovaniu prianí spotrebiteľov venujú lobbovaniu a získavaním "správnych" kontaktov a kontraktov pri obs(ta)rávaniu verejných záujmov sú lepšie odmeňovaní, a navyše opozícia voči týmto praktikám, znamená pomalé hladovanie.
Za ešte absurdnejšie by ste považovali, ak by Vám povedali, že o 20 rokov budeme žiť v spoločenstve národov, ktoré v mene ochrany trhu a životného prostredia bude diktovať aké zakrivenie uhoriek je dosť európske, či aké žiarovky sú pre Vás vhodné.
Asi rovnako by sa Vám nezdal systém, v ktorom úradne zaznamenaných nezamestnaných bude takmer vždy nad 10 % a sociálny systém a regulácie práce Vás budú aktívne nabádať k lenivosti, tým že štát Vám určil, že nižšiu mzdu sa Vám neoplatí pracovať a radšej seď za almužnu doma, pričom keď si trošku zarobíš, tak ťa budeme vydierať tým, že ti almužnu vezmeme. Rovnako absurdné by sa Vám zdalo, že ako podnikateľ prinášajúci pôžitok mnohým spotrebiteľom sa budete musieť boriť s nástrahami Zákonníka práce, ktoré vás odradia zamestnávať ľudí.
Najabsurdnejšie by pre Vás bolo, keby Vám niekto povedal, že v mene záchrany vašich peňaženiek musíte podporiť zvrátenú solidaritu s bohatými bankami a krajinami, ktoré neustále žijú nad svoje pomery a nemajú záujem šetriť.
Nie, nie, súčasný systém nemá veľa spoločné s ideálmi kapitalizmu, voľným trhom, nenásilnou spoluprácou či súkromným vlastníctvom. Sme vydaní napospas neobmedzenému rozhodovaniu o našich životoch byrokratmi a politikmi, ktorí nemajú žiadne morálne právo rozhodovať, čo je pre nás dobré a čo nie. To vieme najlepšie určiť jedine my sami!
Ako zmeniť dnešný svet? Keď veríme, že na všeobecnú prosperitu úplne stačí, keď môže sami rozhodnúť o tom, ako naložíme s tým, čo zarobíme. Keď veríme, že naše práva a slobody sú dôležitejšie ako pozlátená klietka politikov a byrokratov. Keď veríme v to, že sami vieme lepšie rozhodovať o našom živote, nemôžeme mlčať. Nestačí, keď našu za našu občiansku povinnosť považujeme raz za čas hodiť "správny" lístok do urny. Žiadna vláda nemôžeme dlhodobo existovať bez súhlasu tých, ktorým vládnu. Ani komunistický režim by nepretrval tak dlho bez všeobecného súhlasu väčšiny obyvateľstva, až keď silná ale hlasitá menšina povstala za svoje práva, dokázala rozložiť staré štruktúry. Ak vládcovia budú cítiť, že obyvatelia už im nie sú ochotní tolerovať, že "demokraticky" rozhodujú o každej oblasti ich života, "od kolísky po hrob", táto krajina zažije skutočnú revolúciu. Ak sa naše pohľady stanú populárnejšími, dokážeme rozložiť staré garnitúry útlaku a vyhlásiť GAME OVER tejto šialenej hre politikov o to, kto minie viac peňazí daňových poplatníkov. Až vtedy sa vydáme konečne na cestu za skutočnou slobodou a prosperitou, pretože bohatstvo neprichádza od žiadnej vlády, ale od práce našich rúk.