Nie, áno, áno

Autor: Roman Frnčo | 5.2.2015 o 18:30 | (upravené 5.2.2015 o 18:49) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  564x

Rozhodol som sa, že sa zúčastním referenda. Mám v žalúdku ultrakonzervatívnu antihomoloby a na druhej strane nikdy nebudem mávať dúhovou vlajočkou na námestiach. Úprimne povedané najprv som dlho rozmýšľal, že referendum odignorujem, ale keďže existuje aká-taká šanca, že referendum by mohlo byť platné, bude lepšie, ak k urne prídem a vyjadrím svoj názor. Nakoniec je férové sa vyjadriť aj k otázkam, ku ktorým nemusím mať ani ja zo začiatku jednoznačný názor. Rešpektujem však aj názor tých, ktorí toto referendum vedome odignorujú – aj neúčasť je demokraticky vyjadrený názor. 

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Nie, nesúhlasím. Referendum si dáva za cieľ ochranu tradičnej rodiny. Ak sa raz ožením, tak úspech či neúspech môjho manželstva, teda mojej rodiny, nijako nesúvisí s tým, či môj sused absolvoval obrad podobný tomu, ktorý som absolvoval ja. Ak sa dvaja ľudia rovnakého pohlavia chcú zosobášiť, tak je to ich právo, či sa mi to páči alebo nie. O tom je sloboda a tolerancia - "Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka.” (Voltaire). Moja sloboda je oženiť sa, s kým chcem a taktiež sloboda môjho suseda je oženiť sa, s kým chce a teda aj s chlapom. Nemusí sa mi to páčiť, môžem si o tom myslieť svoje, dokonca si môžem aj nad tým povzdychnúť či odpľuvnúť v jeho neprítomnosti, ale je to jeho právo. Ak ja nebudem rešpektovať jeho právo robiť si čo chce, tak sa môžem dočkať toho, že sa politicky bude snažiť presadzovať to, aby som mal povinne vytapetovaný byt dúhovými farbami. Ak chceme, resp. musíme žiť vedľa seba, tak neostáva nič iné než byť k sebe tolerantní. Kto tolerantný nechce byť, nič mu nebráni, aby sa odsťahoval na lazy.

 

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Áno, súhlasím. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou a sloboda neznamená odtrhnutie od reality. Homosexuálne páry či chceme či nie biologicky nie sú uspôsobené na rodenie detí a prirodzený poriadok hovorí o tom, že o deti sa stará „tradičná rodina“ – otec, mama a deti. V prípade opustených detí by sme sa mali snažiť tieto deti zasadiť v prvom rade do prirodzeného prostredia, teda do tradičných rodín. Zatiaľ sa hovorí o tom, že neexistuje žiadna štúdia, ktorá by dokazovala, že deti vyrastajúce u dvojíc rovnakého pohlavia by mali byť nevyrovnanejšie či nešťastnejšie v porovnaní s deťmi z tradičných rodín. Dokonca niektoré štúdie sa snažia presvedčiť, že takéto deti sú šťastnejšie ako tie vyrastajúce v dobrých rodinách, s čím však nesúhlasia názoroví oponentiV prvom rade domnievam sa, že uplynula len relatívne veľmi krátka doba na to, aby sme mohli hodnotiť to, či adopcie detí homosexuálmi sú pre deti priaznivé alebo nie. Len v roku 2001 v Holandsku boli povolené manželstvá homosexuálov  ako prvé na svete. To, že doteraz nevieme o dôkaze o tom, že pre deti nie je vhodné prostredie na výchovu homosexuálne manželstvo či partnerstvo, neznamená to, že takýto dôkaz neexistuje a neskôr sa neobjaví. Navyše domnievam sa, že vyjsť s takýmto dôkazom do médií sa v dnešnej dobe politickej korektnosti rovná rituálnej samovražde, preto sa o ňom ani nedozvieme alebo takýto dôkaz prezentovaný jednoducho nebude. 

 

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Áno, súhlasím. Vyučovanie v oblasti sexuálneho správania či eutanázie považujem za jednu z najdôležitejších otázok. Osobne sa domnievam, že právo vedieť korektné informácie o sexualite človeka je jednou z kľúčových otázok v živote mladého človeka. Uvedené by malo znamenať, že som zástanca povinnej sexuálnej výchovy v školách. Naopak v tejto otázke zastávam právo rodičov viesť dieťa k zodpovednému sexuálnemu správaniu. Osobne sa domnievam, že táto téma je tak intímna a individuálna, že by sa nemalo nútiť každého rodiča, aby svoje dieťa musel umiestniť do školy, kde sa takéto témy učia maloleté deti. V tejto otázke zastávam právo rodičov na učenie detí k zodpovednému sexuálnemu správaniu spôsobom, ktorí považujú za vhodný k mentálnym schopnostiam svojho dieťaťa. Nakoniec v dnešnej dobe je výraznou pomocou už aj internet, kde sa každý dozvie, čo len chce. Prirodzená zvedavosť mladých ľudí je podľa mňa rozumnejším spôsobom ako kolektívna výučba učiteľmi, ktoré sú pre deti prirodzene cudzie.   

 

Nečakám, že týmto mojim blogovým príspevkom dostanem niekoho na svoju stranu, skôr iba popudím ako mojich liberálnych, tak aj konzervatívnych priateľov. Napriek uvedenému si myslím, že takéto odpovede sú odpoveďami, ktoré považujem v súčasnosti za správne.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?