Slovakman – preteky, na ktoré nezabudnete

Autor: Roman Frnčo | 3.8.2015 o 23:40 | (upravené 4.8.2015 o 0:18) Karma článku: 7,06 | Prečítané:  1636x

V sobotu som sa zúčastnil masochistickej súťaže zvanej Slovakman. Ide o dlhý triatlon, ktorý sa každoročne koná v Piešťanoch. 

Pozostáva z 3,8 km plávania, 180 km cyklistiky a 42 km behu a je tiež známy ako železný muž alebo IRONMAN (Slovakman nemá registrovanú ochrannú známku IRONMAN a preto pred športovo-orientovanejšími priateľmi, ktorí sú tvrdými zástancami práva na ochrannú známku, si budete musieť dávať pozor a hovoriť, že ste dali Slovakmana a nie ajronmena:).

Keďže viacerí ste ma otravovali pýtali sa, aké je to ísť železného muža, priblížim Vám v tomto článku moje slasti a strasti z týchto pretekov. 

Pred štartom

V porovnaní s bežnými pretekmi sa štartuje už skoro ráno - o siedmej hodine. Pred pretekmi je to klasika. Očumujete, kto má najlepší bicykel, najlepší neoprén, snažíte sa vymočiť vyprázdniť, aby ste na pretekoch niesli čo najnižšiu záťaž. Odkladáte si bicykel do depa. Keďže som sa na Slovakmana stihol prihlásiť koncom decembra 2014 a bol to môj prvý triatlon, ako si som si nestihol zadovážiť poriadny bicykel. Išiel som na vyskladanom za pár stovák (nie viac ako tri:). Český rozhodca mi pri jeho odkladaní do depa hovoril, že si myslel, že on došiel na najhoršom, ale že sa zjavne mýlil:)

Štart

Atmosféra na štarte je úplne očarujúca. Stojíte vo vode, na brehu sú desiatky až stovky divákov. Každý jeden z pretekárov bez ohľadu na svoje fyzické možnosti a schopnosti to dnes vidí minimálne na bedňu, ale určite sa pokúsi zaútočiť aj na majstrovský titul. Naokolo Vás sú pretekári v neoprénoch a zopár nadšencov (cca 6), ktorí ho nemajú (medzi nich patrím samozrejme aj ja). Zaznie rana z dela. Začne sa plávať. Napriek tomu, že ste na Sĺňave, čo je priehrada na Váhu, cítite sa ako keby bol zas deň D a spojenecké vojská sa vyloďovali v Normandii. Masa plávajúcich pretekárov sa začne hýbať jedným smerom. Viacerí Vás okopú, dotlčú, ale Vám to nevadí. Veď ste prišli pretekať a bolesť  k tomu patrí. Idete tri kolá o  vzdialenosti cca 1,3 km. 

Som slabší plavec. A to napriek tomu, že som ostatné mesiace chodil plávať takmer 4 - 5 krát do týždňa a naučil som sa na pohodu plávať kraula. Preto som si išiel svoje tempo. Takticky som sa zaradil na čelo skupiny plavcov plávajúcich prsia. Zopár jednotlivcov plávajúcich prsia sa pokúsilo o únik, ktorý vydržali úspešne až do konca. Už v prvom kole ma začali obehovať aj plavci, ktorí v rámci štafiet vyrazili o 10 min neskôr ako jednotlivci. Zistil som to tak, že keď som vychádzal z brehu, niekto kričal: „ideš za 18:45“. Pozrel som sa naňho či mu úplne prepína. To by bolo jedine možné, ak by sa plávalo dole kopcom:). Následne som pochopil, že to kričal štafetárovi, ktorý bol v tom čase vedľa mňa a teda bolo mi jasné, že môj čas po prvom kole musí byť o 10 min horší, čo bolo stále v norme. Po prvom kole neprekvapivo nasledovalo druhé a tretie, v ktorom sa nič zásadné nedialo. Plával som si svoje tempo, užíval si vychádzajúce slnko nad Piešťanmi a zopár rias vo vode. Z vody som si vyplával na 1:31:03 hod, čiže za čas, ktorý som očakával (v tréningu som pri hodinovke plávania išiel 24 min na km). Zamieril som do depa. Bol som približne šiesty od konca. V prezliekarni som si natiahol kompresné rukávy, nasadil slnečné okuliare, ponožky, cyklistické tretry, nahodil štartovné číslo a zamieril ku bicyklu. Po ceste som ešte zjedol banán, napil sa a moderátor mi “pochválil” bicykel. Podľa neho sa s takýmto bicyklom nechodí už ani do krčmy. Polemizoval o tom, či mám rám z favorita alebo esky:) Táto skutočnosť ma nijako neodradila, skôr motivovala  do ďalšieho boja a pustil som sa do 180 km dlhej cyklistickej odysey.

Depo

Bicykel

Na bicykli absolvujete 6 krát 30 kilometrové kolo cez Dráhovce a Madunice, teda 12 krát skontrolujete stav žatvy. Prvá polka cyklistiky sa mi išla fajn. To znamená, že som obehol jedného pretekára a zopár rekreačných cyklistov (3 hodiny 20 minút, priemerka 27 km za h). V štvrtom kole som začal ísť už aj na mňa neobvykle pomaly. Na konci štvrtého kola som prišiel na to, že mám dosť mäkké zadné koleso. Zastal som, začal som ho dofukovať, ale žiaľ s ručnou pumpičkou je možné koleso dofúknuť iba na polovicu predpísanej hodnoty. Na triatlone je zakázané prijať cudziu pomoc. Nemôžte si teda pripraviť náhradné kolesá a ani Vám nemôže pomôcť Váš technický tím - v mojom prípade to bol brat a otec. Rozhodol som sa defekt nemeniť, výmena by mi zobrala možno ešte viac času. Preto druhá polovica bicykla bola za cca 4 hodiny a teda celkovo až výletných 7:23:01 hod. Počas nich som zjedol 6 gélov, 3 celé banány, 4 keksíky, vypil litre vody a ionťáku.Prepadol som sa na 3. miesto od konca a mal som veru dosť. Na psychike mi nepridávalo ani to, keď som videl ako ma niekoľkokrát obehli najlepší cyklisti s bicyklami, ktoré hučali ako vesmírne lode. Ich nechápavé pohľady na môj bicykel na druhej strane ma aspoň rozosmiali. 

V hlave som si začal omieľať všetky motivačné gýče citáty, aké kedy bolo možné na facebooku zhliadnuť. Pomohlo mi to. Na bicykli som prekonal asi 100 chutí hodiť bicykel do poľa, kde by bol užitočnejší ako strašiak než na trati ako závodný bicykel. Povedal som si, že na maratóne to skúsim. Veď už som ich zopár odbehol. Jeden dokonca na boso

cyklistika

Maratón

V depe som sa kľudne poprezliekal. Rozhodol som sa nebrať si so sebou stopky a bežať maratón len podľa svojich pocitov. Prekvapilo ma, že oproti bicyklu, kde som sa nenormálne vytrápil, mi maratón išiel pocitovo skvele. Nemusel som ani raz zastaviť kvôli únave. Postupne som začal obiehať takmer každého, kto ostal ešte na trati. Poväčšinou som obiehal závodníkov, ktorí si triatlon prekvalifikovali z plávania – cyklistiky - behu na plávanie - cyklistiku -  atletickú chôdzu. Zjedol som kopec pomarančov a melónov, vypil veľa vody, ionťáku a koly, popozeral krásne Piešťanské mesto a nechápavé pohľady skapínajúcich bežcov. V poslednom kole som ešte pridal.

article_photo

Nasledoval už iba zdrvujúci finiš a neuveriteľný pocit šťastia. 

article_photo

 

Beh (4:22:56 hod) ma posunul vo výsledkovej listine cca o 20 miest vyššie. Moje celkové umiestnenie bolo 119. miesto zo 142. (resp. 154, ak rátame aj tých, ktorí nedošli do cieľa). Celkový čas 13:27:45 hod.

Najlepším výsledkom je pocit spokojnosti a šťastia so sebou samým, ktorý zažíva každý úspešný finišer. Ide o pocit, že ste dokázali to, čo sa Vám pred pár mesiacmi zdalo ako niečo šialené a neuveriteľné.  

 

PS 1:Viem, že nikdy by sa mi nepodarilo dokončiť tieto preteky nebyť podpory a rád mnohých ľudí. 

Menovite spomeniem tie, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. To, že tu niekto nie je, neznamená, že jeho podiel na tom bol zanedbateľný: 

- tréner Gregor Fotul, ktorého som kontaktoval až koncom marca a napriek krátkemu času ma naučil plávať, zostavoval mi tréningový plán, pomohol mi poskladať bicykel za minimum peňazí, ktoré som mal vyhradené, zabezpečil triatlonový dres – viem, že nebyť jeho, železného muža by som nedal, 

- kamoš a občasný tréningový spoluparťák Matúš Kaprál, ktorý mi požičal prilbu, dodal mi iontový nápoj, energetické gély a najmä psychickú podporu počas prípravy,

môj otec a brat Peter Frnčo sr. a jr., ktorým vďačím za dokonalé mediálne pokrytie a psychickú podporu pri pretekoch,

- MUDr. Janka Velesová – ktorá mi dávala cenné rady týkajúce sa zdravia,

- mojich trpezlivých kolegov, ktorí 7 mesiacov museli počúvať moje ťažkanie nad tréningami,

- Rado Bujdoš – ktorého tu musím spomenúť pre zanietenie, s ktorým mi fandil počas preteku na facebooku :D


PS 2: Zvládnuť ironmana je výzva, ktorá obnáša veľmi veľa času a peňazí (štartovné, tréner, bicykel, vstupy na plaváreň, maratónky, plavecké okuliare, triatlonový dres, jedlo, ...). Ak by ste sa rozhodli dať sa na to, tu si môžete pozrieť s akým tréningom som ho išiel ja. Ak o tom, však aspoň trochu rozmýšlate, stojí to za to.

 

PS 3: Na ironmane som sa naučil, aká je pri športe dôležitá technika (najmä pri plávaní) a že mať nad sebou odborníka – trénera je na nezaplatenie. Človek totiž nemusí objavovať teplú vodu. Pozor netvrdím, že samotná táto skutočnosť Vám zabezpečí skvelý výsledok vo výsledkovej listine. K tomu potrebujete aj genetiku a šťastie, avšak omnoho menej sa vytrápite. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?