(Ne)demokratickosť požiadavky 20 000 členov na registráciu cirkví

Autor: Roman Frnčo | 12.7.2009 o 16:07 | (upravené 27.5.2010 o 22:18) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  1704x

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.(čl. 24 Ústavy SR) – toto právo patrí jednoznačne k najzákladnejším ľudským právam.

Idea tohto práva viedla k založeniu kolísky novodobej demokracie – Spojené štáty Americké a to práve preto, lebo v Európe bol neznesiteľný náboženský útlak na inak veriacich ľuďoch. U nás je toto právo výrazne obmedzené, a to tým, že na zaregistrovanie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti je u nás potrebné čestné vyhlásenie najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel( zákon 308/1991 Zb. O slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností) Takýto vysoký cenzus je priam absurdný a nenachádza sa ani v jednej z krajín Európskej únie a demokratického sveta vôbec. Argumentov pre takýto vysoký cenzus je niekoľko:

1) tento zákon by mohli zneužiť ľudia, ktorí si jednoducho založia cirkev preto, aby mohli sa napojiť na štátny rozpočet
2) obava pred rozširovaním islamu
3) menšie cirkvi a náboženské spoločnosti môžu pôsobiť ako občianske združenia

Dôležitosť registrácie je v tom, aby cirkev mohla normálne právne fungovať, aby bola aj právnym prvkom spoločnosti, nielen faktickým. Neregistrované cirkvi majú dosť obmedzené možnosti oproti registrovaným. Problematické je už verejný výkon kultu, pretože sa mnohokrát stretávajú s odporom miestnej správy takéto ich podujatia podporiť, preto ich musia skrývať pod rôzne koncerty a hudobné predstavenia.

Problém by sa dal pritom vyriešiť veľmi jednoducho a to odstupňovaním registrácie. Takýto podobný model funguje napr. aj v susednej Českej republike. Na zaregistrovanie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti stačí 300 členov, na získanie ďalších práv je to 10 000 členov, ale samozrejme najideálnejšia možnosť z demokratického hľadiska by bola úplná odluka cirkvi od štátu. O právnom štáte sa učíme, že v ňom existuje rovnosť pred zákonom, ale v našom právnom poriadku, žial v tejto oblasti tento princíp absentuje. Ďalšou nezmyseľnosťou tohto tvrdenia je to, že mnohé náboženské spoločnosti nemajú vôbec záujem o podporu zo strany štátu. Toho dôkazom sú aj náboženské spoločnosti, ktoré dotácie od štátu nepríjmajú napr. Jehovovi svedkovia, Adventisti siedmeho dňa, Kresťanské zbory a Novoapoštolská cirkev. Dôvody, prečo sa tak rozhodli sú väčšinou náboženského charakteru. Ja osobne nepovažujem za šťastné ak cirkev, ktorá si hovorí kresťanská poberá od štátu peniaze, pretože cirkev má byť nepoškvrnená týmto svetom. V Biblii sa nachádza princíp zjavený Bohom, ako má finančne fungovať cirkev a tým je desiatok – dobrovoľne odovzdaný príspevok v podobe 10% zo svojho príjmu. Malachiáš 3:10 Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v mojom dome, a nože ma potom zkúste v tom, hovorí Hospodin Zástupov, či vám nepootváram nebeských prieduchov a nevylejem vám požehnania až prehojne. Nakoniec o tom, svedčí aj Ježiš a apoštoli, predsa neprišli za Pilátom či císarom a nepovedali: „Pilát poď dohodneme sa, budeme politicky podporovať tvoje zriadenie a ty finančne dotuj moju službu.“

Druhým problémom je obava pred rozširovaním islamu v európskych krajinách. Na Slovensku žije veľmi veľa až priveľmi konzervatívnych ľudí, ktorí žiaľ sú aj veľmi intolerantný. Ja v tom, že by si zopár nadšencov islamskej viery postavilo mešitu nevidím, predsa oni majú rovnaké právo prejavovať svoje náboženstvo alebo nie? V mnohých sekulárnych štátoch vedia spolu vychádzať kresťania s moslima, tak prečo by to nebolo možné aj u nás. Pretože potom mi uniká pointa základných ľudských práv a slobôd, keď pri jednej skupine ľudí sa tým ostro argumentuje a pri druhej sa nato akosi zabúda.

Treťou argumentáciou zvykne byť, že menšie spoločnosti môžu pôsobiť ako občianske združenia, hoci v zákone o združovaní občanov(83/1990 Zb. §1 ods. 3c) uvedené: „Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov v cirkvách a náboženských spoločnostiach“ a v §8 ods.1 je uvedené, že Ministerstvo žiadosť o registráciu takéhoto združenia odmietne, ak z jej stanov vyplýva, že ide o cirkev alebo náboženskú spoločnosť. Keď si to všetko poskladáme dokopy, vyplynie nám z toho, že na Slovensku cirkev, ktorá má menej veriacich ako 20 000 nemôže legálne existovať. Pretože ani zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, ani zákon o združovaní občanov jej to neumožňuje. Takýmto cirkvám ostáva už len možnosť, prepracovať svoje stanovy tak, aby vyzerali že sú nejaký klub veriacich, ak však ministerstvo zistí, že toto združenie vykonáva činnosť, ktorá je vyhradená cirkvám alebo náboženským spoločnostiam, tak ho rozpustí(§12 ods.3a). Takže na Slovensku je tým pádom veľmi zaujímavá právna stituácia, ak vzniká nejaká cirkev alebo náboženská spoločnosť musí hneď nazbierať aspoň 20 000 členov, až tak môže právne fungovať. Ale samozrejme z každého pravidla existujú aj výnimky, tak to platí aj u nás. Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré boli registrované pred rokom 1991 tento cenzus spĺňať nemusia. Je veľmi zvláštne, že všetky tieto cirkvi boli registrované za čias komunistického režimu, kde štátnou ideológiu bolo tvrdenie, že „náboženstvo je ópiom ľudstva.“ Jediný spôsob ako si to môžem vysvetliť je, že tieto cirkvi a náboženské spoločnosti museli spolupracovať s týmto režimom a preto im bolo umožnené byť registrovanou cirkvou. A to sa mnohokrát aj potvrdilo, že mnohí duchovní práve zo všetkých týchto kresťanských spoločností práve spolupracovali s bývalým režimom tak, že udávali vlastné ovečky. Ak si ešte pamätáte, keď prebiehala diskusia o tom, či zverejňovať alebo nezverejňovať spisy ŠTB, tak to boli práve tieto „kresťanské“ spoločnosti, ktoré boli vehementne za nezverejnenie týchto spisov a to už z rôznych „vážnych“ dôvodov.

Nevýhodou nezaregistrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti je, že sú často označované ako sektárske hnutia, ktoré ani neuznáva štát, to osobne považujem za cieľ zákonodarcu. Ostatné menšie cirkvi, ktoré by mohli byť akýmsi konkurentom historických cirkví, sú preto odstrkávané na periférium spoločnosti ako niečo nezdravé. Preto môžeme vidieť aj snahu o ekumenizáciu, kde viac či menej jasne vidno, že o čo v nej ide, a to je získanie vplyvu cirkvi s najsilnejším postavením nad ostatnými cirkvami, v ktorých sa akákoľvek kritika ekumenizácie utlmuje pod pojmami nekresťanskej lásky a intolerancie k ostatným cirkvám.

Ešte väčšou zvláštnosťou tohto zákona je, že v roku 2007 sa ešte viac sprísnil. Pred novelizáciou sa vyžadovalo 20 000 veriacich hlásiacich sa k cirkvi, ktorá sa chce registrovať, teraz je potrebné aj ich čestné prehlásenie. Paradoxom je, že pri súčasnom politickom stave sa celý parlament vedel tak krásne dohodnúť. Nedemokratickosť tohto zákona nevadila vcelku ani jednej jedinej parlamentnej strane a pritom väčšina z nich sa hrdo pýši v názve svojim demokratickým presvedčením. Za návrh tohto zákona hlasovalo 108 poslancov zo 117 prítomných, proti bola iba Ágnes Biró z SMK, zdržali sa P. Frešo (SDKÚ-DS) a M. Urbáni (ĽS-HZDS), šesť poslancov SMK nehlasovalo. Som rád, že sa našiel aspoň jeden človek, ktorý pochopil nespravodlivosť tohto zákona. Ďalším svetlým bodom na Slovensku je terajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý tento zákon napadol na Ústavnom súde v originálnej aj v novelizovanej verzii, ale žial na Ústavnom súde sa to nepodarilo od roku 2004 vyriešiť a tým trpí právne vedomie občanov. 

PRÍLOHA:

Príklady registrovania cirkví v Európe

Dánsko
Národnou cirkvou na základe ústavy je Evanjelicko-luteránska cirkev, ostatné pôsobia ako nezávislé súkromné inštitúcie. Pre právoplatnosť aktov, ako napríklad uzatváranie manželstva, potrebujú uznanie kráľovským výnosom, stačí však preukázať, že skutočne ide o cirkev.

Nemecko
Cirkvi sa nemusia registrovať, ale robia to, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov, môže ísť aj o cudzincov.

Grécko
Oficiálnym náboženstvom je pravoslávie, nepravoslávni veriaci sa združujú v spolkoch. Ak si chcú založiť modlitebňu, musia žiadať o povolenie miestneho pravoslávneho metropolitu, jeho stanovisko býva negatívne. Spoločnosti sa však môžu odvolať na štátnu radu, ktorá väčšinou zaujme kladné stanovisko.

Taliansko
Založiť si možno akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi, bez žiadosti o povolenie či registráciu. Ide o podobný systém, ako pri politických stranách.

Holandsko
Cirkvi sú právnickymi osobami, neexistujú špeciálne podmienky na ich uznanie.

Poľsko a Maďarsko
Žiadosť o zápis do registra cirkví musí podať najmenej 100 občanov.
(Zdroj: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví)

Počet veriacich v jednotlivých konfesiách na Slovensku
RKC 3 708 120
Bez vyznania 697 308
Evanjel. cirkev augsb. vyznania 372 858
Gréckokatolícka 219 831
Nezistené 160 598
Reformovaná kresťan. cirkev 109 735
Pravoslávna cirkev 50 363
Náb. spoloč. Jehovovi svedkovia 20 630
Evanjel. cirkev metodistická 7 347
Kresťanské zbory 6 519
Iné 6 294
Apoštolská cirkev 3 905
Bratská jednota baptistov 3 562
Cirkev adventistov siedmeho dňa 3 429
Cirkev bratská 3 217
Židovské nábož. obce 2 310
Starokatolícka 1 733
Cirkev českoslov. husitská 1 696
(Zdroj: Štatist. úrad, sčítanie 2001, zoradené podľa poradia)  

ZDROJE:

Svätá Biblia, preklad Prof. Roháčka

Atlas nového života v kocke, Mikuláš Gőcze – pastor KMC Oáza Viery – www.oazaviery.sk

internet:
jaspi.jusice.gov.sk
www.eheca.sk
www.prave-spektrum.sk
www.pravda.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?