Prečo radšej Štefánik ako Ústava?

Autor: Roman Frnčo | 10.11.2011 o 23:38 | (upravené 11.11.2011 o 1:01) Karma článku: 7,71 | Prečítané:  1224x

Asi nikto z nás nebude pochybovať o tom, že vznikom prvej Československej republiky sa začala púť národnej slobody a suverenity nášho národa a menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Bol to prvý medzník, ktorým sme si prešli, aby sme mohli vo verejnom živote rozhodovať sami nad sebou. Už v Mojžišovom zákone sa píše, že Izrael nemá dovoliť, aby nad jeho krajinou nepanoval kráľ - cudzozemec.

 

My sme náš národný život našli v štátnom zväzku s bratmi spoza rieky Moravy. Dovolím si povedať, že dátum 28. október 1918 je najvýznamnejším dátumom v boji za našu suverenitu. Áno, aj prvá Československá republika mala svoje problémy a nebola plne naplnená idea suverenity - autonómia, ktorá bola zahrnutá už v Pitsburghskej dohode sa v podstate nikdy nerealizovala.

28. október je v súčasnosti pamätný deň, kdežto na druhej strane máme dva štátne sviatky pripomínajúce si vznik samostatnej SR - 1.1 ako deň vzniku SR a 1.9 ako deň Ústavy. V týchto dňoch prebieha iniciatíva poslanca Ľudovíta Kaníka, ku ktorej sa pripojila OKS a možno už aj ďalšie strany, aby bol deň Ústavy zaradený medzi pamätné dni a 28. október vyhlásený ako štátny sviatok ako poctu dňu, kedy sme si vybojovali slobodu a v neposlednom rade aj spomienka na Milana Rastislava Štefánika, ktorý mal stále v srdci myšlienku, že raz aj národ Slovenský bude konečne nezávislý a v jeho srdci tkvel bojovný duch vyjadrený jeho vlastnými slovami: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.”

Nie som naivný a nemyslí si, že si ľudia masovo 28. októbra zapnú dokument o prvej ČSR, či pozrú životopis Štefánika na wikipedii a pod. Avšak minimálne oživíme istú tradíciu, ktorá je pre nás nesmierne dôležitá. Keďže viacerí budeme mať voľný deň a možno po nejakom príjemnom jesennom výlete si večer pozrieme v televízii náročnejší program a spomenieme si, že kedysi nebolo úplne samozrejmé, že sme mohli nadávať na našich politikovJ, ďalej si spomenieme, že sme žili v spoločnom štáte a tento príbeh nás naučil, že najlepšie pre každý národ či jednotlivca je, ak v čo najväčšej možnej miere rozhoduje sám o sebe, a že ani tesné bratstvo s takým národom, akí sú nám blízki Česi nie je úplne to pravé orechové. Bude to pre nás v neposlednom rade odkazom, že boj za slobodu sa v podstate nikdy nekončí, pretože stále musíme hľadať usporiadanie, ktoré bude naše práva ochraňovať najlepšie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.

KULTÚRA

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie.


Už ste čítali?