Pravda o Š. Harabinovi

Autor: Roman Frnčo | 6.3.2019 o 17:17 | (upravené 7.3.2019 o 14:57) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  183245x

Kamoš sa ma minule spýtal, prečo nevoliť Štefana Harabina. Keďže som mu nechcel dať ako odpoveď len zopár fráz, vyprovokoval ma k tomu, aby som si o Harabinovi ešte viac naštudoval. Na konci článku si urobte o ňom vlastný názor. 

KRÁTKE INFO

Faktom je, že Harabin je celé roky súčasťou právno-politického systému Slovenska a zásadným spôsobom ho formoval. Už za socializmu bol sudcom a zároveň členom KSČ, v rokoch 1998 – 2003 a 2009 – 2014 bol predsedom Najvyššieho súdu SR. 2006 – 2009 bol ministrom spravodlivosti ako nominant Vladimíra Mečiara vo vláde Róberta Fica.  

 

OPAKOVANE PRISTIHNUTÝ PRI KLAMSTVÁCH A ZAVÁDZANIACH

Stránka Demagog.sk hodnotila jeho ostatné vystúpenia v televíznych debatách. V nich povedal 8 pravdivých výrokov a až 20 nepravdivých, 5 zavádzajúcich. 1 bol neoveriteľný. Teda, ak niečo hovorí Harabin, je malá šanca, že neklame. Všetci si pamätáme, ako v  parlamente povedal Lipšicovi „Pôjdeš do basy, ty hajzel!“ - najprv tvrdil, že išlo o výmysel a marketingový ťah Lipšica. Priznal sa až po tom, keď bolo zrejmé, že je to zaznamenané kamerou. 

Vzhľadom na viaceré škandály sa ho snažili ako predsedu Najvyššieho súdu SR odvolať už v roku 2000. Voči tomu sa bránil na ústavnom súde, no nepochodil. Zaujímavosťou je, že od súdu žiadal vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa poslancom dokonca zakázalo hlasovať o jeho odvolaní. Keďže išlo o zjavnú hlúposť a ústava negarantuje právo zotrvať vo verejnej funkcii, nepochodil. Obrátil sa tak na Európsky súd pre ľudské práva, kde žiadal odškodnenie vo výške 22 miliónov korún! Sumu odôvodnil tým, že poslancovi Gauliederovi bolo za nezákonné odobratie mandátu priznaných 2 mil. korún a to bol „len radovým poslancom“ (1 zo 150). On je však na čele 1270-členného sudcovského zboru, a preto má nárok na 22 miliónov. Následne poslancom tvrdil, že Európsky súd pre ľudské práva jeho podnet prijal. To malo byť akože dôkazom oprávnenosti jeho podania, no zistilo sa, že šlo len o potvrdenie  toho, že jeho podanie bolo doručené. Bolo to teda zjavné zavádzanie, ktoré si Harabin musel uvedomovať. 

Taktiež šíril hoax o tom, že nám malo byť podľa neoverených informácií dovezených 11.000 migrantov, ktorí mali dostať podporu 800,- Eur mesačne či ubytovanie. Samozrejme ukázala sa to ako absolútna hlúposť. 

 

“TRANSPARENTNOSŤ“

Harabin bol známy bojovník proti zavedeniu elektronickému náhodnému prideľovaniu spisov sudcom. Jedným z podnetov k jeho zavedeniu bol prieskum uskutočnený na Okresom súde Banská Bystrica. Jeho predsedníčka Jana Dubovcová urobila anketu, na základe ktorej sa zistilo, že 30 % ľudí má skúsenosť s korupciou na súde a že v prípade, ak boli požiadaní o úplatok, tak až v 67 % prípadov to bolo zo strany sudcu. Reakcia Harabina? Rada sudcov, ktorej predsedal Harabin, chcela Dubovcovú odvolať. 

Harabin sa v tom čase všemožne bránil zavedeniu elektronickej podateľne, čiže náhodnému prideľovaniu spisov. Tvrdil, že otázka zákonného sudcu je upravená v príslušných predpisoch a teda podľa neho takáto podateľna nie je potrebná. Taktiež tvrdil, že nedostal projekt na jej zavedenie alebo nedostal na ňu peniaze. O pár rokov neskôr už aj keď bola zavedená, časť spisov bola sudcom odoberaná ako tzv. opatrenie na vyrovnanie nerovnomerného zaťaženia sudcov a následné prideľovanie novým sudcom bolo vykonané bez toho, aby bolo využité elektronické náhodné prideľovanie spisov, teda prípady boli rozdeľované tak, aby sa obišlo náhodné prideľovanie spisov.  

Za vrchol netransparentnosti považujem prípad prepustenia Ivana Lexu (HZDS) na slobodu. O tomto prípade rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR, ktorý ešte nebol pridelený náhodným prideľovaným spisov, keďže bolo známe, že na Najvyššom súde SR náhodné prideľovanie spisov nie je zavedené. Bolo preto podozrivé, prečo o prepustení rozhodol senát Minárika. Minárik mohol byť totiž zaujatý, keďže  len 3 mesiace pred rozhodnutím, ho za člena súdnej rady navrhol poslanec za HZDS Ivan Cuper. Zároveň len pár dní pred týmto kontroverzným rozhodnutím sa Harabin stretol s Brheľom, vtedajším poslancom za HZDS. Teda o členovi HZDS rozhodovali ľudia, ktorí mali blízko k HZDS. Odôvodnenie prepustenia z väzby vyvolávalo pochybnosti – hovorca súdu, ktorý vzal Lexu do väzby, totižto deň pred rozhodnutím do médií vyhlásil, že so sudkyňou rozhodujúcou o väzbe rozprával a podľa neho existujú dôvody na uvalenie väzby. Z toho si sudcovia (2 z 3) vyvodili, že ide o zaujatosť. Zaujímavým bolo, že generálny prokurátor Hanzel v tom čase vyhlásil, že všetci vedia, že na najvyššom súde nie je senát ako senát. Posledným klincom do rakvy bolo, že dvaja sudcovia, ktorí hlasovali za prepustenie Lexu dostali od Harabina odmeny a ten, ktorý nehlasoval, žiadnu odmenu nedostal. 

Netreba zabúdať ani na to, že Harabin bol známym bojovníkom proti Špeciálnemu súdu, ktorý bol zriadený práve na účinnejší boj s korupciou. Taktiež podporoval sudcov v tzv. antidiskriminačných žalobách, keďže sa cítili ukrátení kvôli tomu, že sudcovia Špeciálneho súdu dostávajú vyššie platy. 

 

PAPALÁŠIZMUS

V rokoch 2009 a 2010 si ako predseda Najvyššieho súdu prilepšil plat o odmeny vo výške 113-tisíc eur. 

Harabinov syn sa aj s kamarátom vyvážal na ministerskom aute. Využívanie ministerského auta zo strany Harabinovej rodiny dokonca pokračovalo aj po tom, čo sa táto informácia objavila v novinách. 

AROGANTNÝ A POMSTYCHTIVÝ

Lipšica posiela do basy, predsedníčku Najvyššieho súdu SR nazýva juristútkou či chuderou. So sudcami, čo dokázali byť k nemu kritickí, sa chcel vysporiadať cez disciplinárne konania, kde často žiadal najvyššie tresty, hoci na to nebol adekvátny dôvod. Známe sú i prípady, kedy Harabin trestného sudcu zrazu preložil do správneho kolégia. Stalo sa tak napr. pri podpredsedovi Najvyššieho súdu SR Majchrákovi v máji 2001, ktorý vzhľadom na polarizáciu situácie v súdnictve navrhol Harabinovi, aby sa spoločne vzdali funkcií. Harabin preložil Majchráka do správneho kolégia, teda Majchrák, ktorý bol v tom čase 19 rokov trestným sudcom, sa zrazu mal zo na deň stať odborníkom na správne právo. Je to podobné, akoby ste doktora – kardiológa preradili zo dna na deň na gynekológiu. Reagovalo už aj združenie sudcov, čo však nepomohlo. Išlo o zlomyselné rozhodnutie, keďže  aj trestných sudcov bolo v tom čase málo a už v júni 2001 sa tak či tak robili výberové konania na desiatich nových sudcov.  Majchrák neskôr trpel depresiami, dokonca spáchal samovraždu.

Legendárnymi sú žaloby na média, od ktorých žiadal horibilné sumy, pričom často mu súdy aj vyhoveli, hoci keby obdobnú vec žaloval bežný občan, nemal by šancu získať takéto sumy. Od denníka Pravda v roku 2006 získal 100.000,- Eur, od Spoločnosti 7 Plus 16.000,- Eur v decembri 2008, v roku 2009 ďalších vyše 31.000,- Eur či 33.000,- Eur od vydavateľa Denníka SME, v prípade Baki Sadiki mu bolo priznaných 150.00 Eur. Je nutné poznamenať, že pozostalí po obetiach trestných činov môžu o takýchto sumách iba snívať. 

 

V SÚLADE SO ZÁ-KO-NOM?

Harabin ako minister zo dňa na deň odvolal predsedov niektorých súdov a to hlavne tých, ktorí boli proreformne naladení. Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd SR rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. 

Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že v rokoch 2009 a 2010 sa hospodárilo na Najvyššom súde SR nehospodárne, pričom rozdeľovanie odmien malo byť diskriminačné. Kto, akú dostal odmenu, bolo čisto na subjektívnom rozhodnutí predsedu súdu. Rozpätie odmien bolo od 50,- Eur po 30.000,- Eur. Dlhoroční sudcovia súdu, ktorí boli Harabinovými kritikmi, nedostali žiadnu odmenu alebo len 50,- Eur, ktorú nakoniec vrátili do pokladnice súdu na znak nesúhlasu s týmito praktikami. Odmenami sa napokon mal zaoberať aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý podľa NKÚ konštatoval porušenie práv jedného zo sudcov.

Harabin sa na svojej stránke snaží vyvrátiť viaceré „mediálne lži o Harabinovi“, avšak robí to sebe svojským spôsobom - viac menej lži nevyvracia, ale vysvetľuje si viaceré veci po svojom.

Takto si predstavujeme ochrancu národa, kresťanstva či tradičnej rodiny? 

V tomto článku som vychádzal z viacerých zverejnených informácií a najmä z knihy Veroniky Prušovej a kol., ktorú vrelo odporúčam. Na jej čítanie však treba silný žalúdok. Ak si ju čítate, nedokážete pochopiť, ako sa takýto človek mohol dostať tak vysoko, ako mohol tak dlho vydržať vo svojich funkciách a ako je možné, že ešte dnes má tú drzosť kandidovať na prezidenta.

Zdroje:

Veronika Prušová a kol.: Harabin

https://sk.wikipedia.org/wiki/Štefan_Harabin

https://domov.sme.sk/c/54108/podla-prezidia-zss-je-prelozenie-j-majchraka-do-spravneho-kolegia-ns-neeticke.html

https://dennikn.sk/861690/harabin-hospodaril-rozsafne-a-diskriminoval-niektorych-sudcov-tvrdi-nku/

https://www.aktuality.sk/clanok/547661/sudca-harabin-rozdeloval-a-panoval-dobu-temna-vystriedala-apatia/

https://domov.sme.sk/c/20219421/harabin-si-vyplatil-odmeny-113-tisic-eur.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?